Každý z nás prechádza v svojom živote, alebo v rôznych obdobiach svojho života, skúškami. Skúškami dôležitejšími, menej dôležitejšími… Aj naše EPčka (exchange participants) museli takýmito skúškami prejsť, no a samozrejme ja ako EPčko taktiež. Na našej ceste za absolvovaním stáže sme museli zvládnuť jazykové testy a review board, samozrejme ešte okrem ďaľších skúšok ohňom.
Jazykové testy sme absolvovali 6.11.2007 v Nitre. Počas celých testov medzi nami povievala príjemná atmosféra aj napriek tomu že sme všetci boli v pochopiteľnom strese. Všetkým nám na stáži moc záleží a chceli sme testy urobiť na výbornú, či už z angličtiny alebo z nemčiny, ktorej sme sa báli ako čert svätenej vody. Náladu sme si však stresom ani strachom pokaziť veru nenechali, ani na začiatku pri písomných testoch ani neskôr pri konverzácii. K vytvoreniu a udržiavaniu tejto príjemnej atmosféry medzi nami nám veľa pomohla naša Ivča, ktorá sa o nás od začiatku vzorne stará. K nej taktiež pribudla stážistka Desy z Nemecka, ktorá bola naša skúšajúca na sprechingu a samozrejme aj Ana, učiteľka SPU z Mexika, naša skúšajúca na speakingu.
Bez toho aby sme vedeli výsledky z týchto dôležitých testov a s nádejou, že sme ich zvládli sme sa o dva dni, štvrtok 08.11.2007 všetci aj s našou AIESECovou maminou Ivčou pobrali na Ekonomickú univerzitu do Bratislavy, kde na nás čakala ďalšia skúška – review board. Tam sme museli preukázať, že sme naozaj tí najlepši kandidáti na stáž akí len môžu byť a že náš nitriansky AIESEC a AIESEC celý budeme reprezentovať v tom najlepšom svetle a že spokojnosť našich budúcich zamestnávateľov bude rásť až do neba. Toto si preverovali Mici z MC, Diana Adamovská z firmy APPEL COUNSELLING, s r.o a naša Ivča (ktorú sme o naších schopnostiach už dávno presvedčili…).
V Bratislave bola atmosféra ešte uvoľnenejšia, si dovolím konštatovať, pretože našou úlohou bolo vlastne len byť sami sebou a dokázať akí sme super. Ja ako pokusný králik som išla dokazovať ako prvá, no a po zhruba 20 minútach som sa pobrala do našej čakačky kde ma už všetci netrpezlivo čakali a začali výsluch. Všetko som im bez akéhokoľvek nátlaku a s radosťou prezradila a uistila ich, že sa nemusia ničoho obávať. Samozrejme, že mi to uverili všetci, ale až keď mali interview za sebou… V čakačke sme spolu strávili celé dopoludnie a vyplnili sme si to rôznymi aktivitami ako napriklad parafutbal, alebo pozeraním rozprávok… Keď už sme mali aj túto skúšku všetci za sebou zistili sme akí sme všetci po tých výkonoch hladní. Usadili sme sa teda v reštaurácii neďaleko univerzity a príjemným posedením sme našu púť ukončili.
Skúšky na nás čakajú všade, niektoré sú planované a niektoré aj nie, niektoré su školské a niektoré sú skúšky života...jedno je však isté, skúšky, ktoré sú určené pre nás nie je problem zvládnuť. Tie s ktorými sa stretneme a ktoré pre nás nie sú, zvládneme len za istých okolností….
Nerada by som hovorila za všetkých, ale som si istá že na tomto by sme sa všetci zhodli…Nech už sú výsledky akékoľvek nitkto z nás nebude tie dve spoločne strávené dopoludnia ľutovať.
Zuzana
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára