Môj denník z Rumunska - EuroXpro 09

Pretože medzinárodné konferencie majú byť nezabudnuteľné a hneď po prvých spoločne strávených minútach sa roztočilo koleso s takmer až neuveriteľnými zážitkami a verte nám bolo by viac ako sebecké sa s Vami o ne nepodeliť, rozhodli sme sa, že v každej voľnej minúte (ak také budú) Vám napíšeme ako to tu beží :)

O našej ceste do Rumunska (hlavne po pristáti) môžeme hovoriť o dobrodružstve. Let prebehol viac menej pokojne. Už sme sa tešili, že nás budú čakať ľudia s transparentmi, no ako sa ukázalo naša radosť bola predčasná. Keď o nás nikto ani po 20 minútach nejavil záujem, rozhodli sme sa, že kontaktujeme CC team. Po Mojcov telefonáte, nám bola jasné, že nikto pre nás nepríde. Odkázali nám, že: máme prejsť cez diaľnicu a nasadnúť na MHD ktorá nás privezie bližšie k hotelu, nemôžeme platiť eurom a musíme si zameniť peniaze (po 22. hodine - ďakujeme letiskovej zmenárni), lístok na MHD si však nemôžeme kúpiť, lebo už je veľa hodín, tak sa máme dohodnúť so šoférom MHD (všetci dúfame, že bude vedieť po anglicky, pretože po rumunsky nevieme). Nakoniec sa všetko podarilo a vystúpili sme na opačnom konci Bukurešti. Inštrukcie nás smerovali na zelenú pumpu. Natešení, že si kúpime niečo na jesť sme išli k pokladni, kde nám povedali, že nemôžeme platiť kartou (mali terminál) ani eurom. Čakáme pred pumpou a nikto stále nechodí, začína pršať :( Zisťujeme, že v Rumunsku miesto mačiek po uliciach behajú psy. A čakáme, a čakáme ... a zrazu na druhej strane námestia je tiež zelená pumpa. No čo už stáli sme na tej zlej. Za dve minútky dobehol zadychčaný člen CC tímu. Keď som neskôr zbadala krásny hotel, ubytoval nás milý recepčný a každý dostal jednu pizzu, odpustila som aj to, že nás nechali na letisku.
Nakoniec mi ešte nedá nespomenúť, že keď sme prišli na izbu, dvere na záchod a sprchu ktoré boli súčasťou spálne mali "dvere" z číreho skla :) ešte že som bývala so Stelou a Saškou. Pred polnocou sme začali tvrdo makať na rozvrhu stretnutí s delegáciami z krajín, kde chceme nadviazať spoluprácu a ktoré nás stihli osloviť, že sa chcú tiež s nami stretnúť. Už čoskoro si môžete prečítať o ďalších dňoch z ďaleko blízkeho Rumunska. Budeme sa snažiť aktualizovať správy čo najčastejšie. Enjoy it.

Začal sa prvý riadny deň konferencie pre našu delegáciu. Samozrejme sme zmeškali raňajky. Po miernom chaose s kuframi delegátov, ktoré sa nezmestili do vstupnej haly, nás pripravené autobusy odviezli do malého divadla, kde bolo pripravené pódium na jednominútové predstavenie (roll call) každej krajiny. Približne 200 ľudí sa mi teraz zdá bližších a pomaly sa začínam učiť kvantum cudzokrajne znejúcich mien. No poviem Vám, že je to výhoda mať meno Lucia ktoré je v rôznych obmenách známe po celom svete. Ľudia nemajú až taký problém si ho zapamätať. Presúvame sa do neďalekej budovy, na podujatie nazvané World student caffe kde už na nás čakajú rumunský študenti. Zažili sme nádherné dve hodiny pri káve v skupinách vytvorených z ľudí z celého sveta a postupne sme si porozprávali o tom ako to vyzerá v súčasnosti v našich krajinách. V mojej skupine som sa od Taliana dozvedela ako je to s talianskou mafiou, od Ukrajinca čo sa deje s plynom, Columbia porozprávala o dvoch pohľadoch krajiny na Hugo Chavez a mám prehľad o situácii v Rumunsku, Bulharsku, Bosne a Hercegovine, Brazílii a Španielsku. Ako náš Adam proaktívne povedal v interview pre Rumunskú televíziu, mnoho krajín má podobné problémy a práve takéto stretnutia by mohli priniesť riešenia, ktoré by si mohli krajiny osvojiť a pomohli by si nimi. Myslím si, že počuť o probléme z médií a od ľudí ktorý s týmito problémami žijú je veľký rozdiel. Som šťastná, že patrím medzi tú druhú skupinu ktorej názory nie sú podsúvané ale si ich môžem vytvoriť sama. Po WSC sme prešli k autobusom, ktoré nás z hlavného mesta odviezli do hotela na pobreží čierneho mora, kde sa bude odohrávať zvyšok konferencie. Hotel je perfektný. Podarilo sa nám ubytovať medzi prvými - wau. Deň hodnotím dosť pozitívne. Spoznala som kopec ľudí z celého sveta a mám kopec nových nápadov, ktoré si pomaly triedim v hlave.

... a tak ďalej, je toho naozaj veľmi veľa. Ak chcete vedieť ako vyzerá taká medzinárodná konferencia, všetky zaujímavé veci sú spísané deň po dni. Môj kompletný denník nájdete na novom prezidentskom blogu http://prezidentka.blogspot.com/ - je čerstvo vytvorený a je vo výstavbe.

Vaša Lucka

ODBILO 9:12 Netradične tradičná lokálna konferencia AIESEC

LOCAL COMMITTEE CONFERENCE

Bol piatok. Hodinová ručička odbila pol jedenástej, no na niektorých hodinách sa pozastavila. 9:12 . Začala sa konferencia na lokálnej pobočke organizácie AIESEC. Nebolo to prvýkrát, čo táto organizácia prijímala nás, nových členov a usporiadala pre nich konferenciu. Netradične sa však odohrávala na domácej pôde, v kancelárii, chodbách a zákutiach nitrianskej pobočky.

Keď sa raz pre niečo rozhodnete, už nikdy viac v tom nie ste sami. Vždy tu bude niečo, čo prekročí hranicu nášho „JA“ a zrazu sa objaví aj to ostatné. Aiesec je tu pre mladého človeka ako zázračný elixír.

Tím. Istota. Dôvera. Práve to je základom celej organizácie. Napriek netradičnému prostrediu sa organizátori konferencie vynašli. Začalo to hrami pod vedením Maya. Tieto hry slúžili na to, aby sme zistili, že musíme dôverovať aj iným, nielen sebe. Ak sme správne počítali, tak čisto nových účastníkov bolo na konferencii dovedna 6 (Zebra, Tiger, Krava, Slimáčik, Pelikán, Mamut) a veľkých zvierat, celá Noemová archa. Medzi ďalšie hry patrili napr. AIESEC-airlines,či prežiť on-line trapas, čím sme sa ľudsky zblížili a mohli sa pustiť do prednáškových blokov.

Neskôr sme sa ponorili do histórie sprevádzaní EL. Objavili sme počiatky toho, ako vznikol AIESEC. Boli nám prezentované jeho ciele, štruktúra a možnosti, ktoré nám ponúka. Tí skúsenejší sa s nami podelili o svoje zážitky, poznatky a skúsenosti počas AIESEC opportunities v podaní Jajky. Prasse nám ozrejmoval prezentačné metódy, vysvetlil nám čo robíme dobre a na čom by sme mohli v tejto oblasti popracovať, čo sme si v zápätí skúsili aj v praxi. Zodpovedali naše otázky a aby sme neprišli o atmosféru pravej konferencie, po celodennej námahe prišiel večer a začala zábava.

Sobota. Nový deň, nové zážitky a skúsenosti. Už vieme čo je AIESEC, aspoň predstavu už máme. Dôležité je vyskúšať si ako to všetko funguje. Rôzne oblasti, nejaká zodpovednosť, neznáme prostredie, nový ľudia... A čo teraz? To, že si raz na začiatku, neznamená, že tam musíš aj zostať. Musíš sa posunúť. My sme sa posunuli. Okrem úloh, ktoré sme ako „newies“ , tí noví, riešili, sme sa naučili ako prezentovať samých seba a ako si rozvrhnúť čas (ako keby ho vždy dostatok bolo).

Naša prvá konferencia sa niesla v duchu „Work hard, play hard“. Nielen, že sme sa veľa naučili, ale výborne sme sa aj zabavili. Cieľ organizátorov sa naplnil a my im ďakujeme za to, že sme mohli zažiť niečo tak úžasné, ako bola práve táto konferencia.

Ďakujeme. You guys. You are GREAT!!!

Táňa, Zuzka, Maroš & Peťka

Local Committee President

New passion, new charisma, new overview, new blood, new personality, new leader, new manager, new power,

New Local Committee President of AIESEC in Nitra for year 2009/2010

Lucia Richterová

Once upon a time all fullmembers of AIESEC Nitra were sitting in one common room, everybody waiting for our two candidates, for their speeches – Peter Števčať and Lucia Richterová. Two the most important people of the day 17.2.2009.

The whole process of elections was stressful, full of energy and thoughts, full of questions. We have heard nice vision of AIESEC Nitra, SWOT analyses, personal dreams of our candidates, personal defeats and at the end for sure favourite animal. All time long was balance between the candidates. For all of us are both candidates winners. Taking into consideration the time they have spend by fullfiling manifesto, by thinking about their speech, by talking to other people from local committee, by deciding for candidature.. YES, you are our LEADERS! But the official winner can be just one...

The winner is a twenty years old girl, who has already started her own business, who was working really hard last AIESEC term on the positon „vice-president of external realations“. She had passed throught lots of training connected with her positon, to her personal development. She knows how to lead people, how to motivate them and moreover she is still willing to became SOMEBODY, somebody who will be selfish and who will help others around.

Lucka: „Striving for Excellence – this is my engine in everyday life, because I know that my potential is limited only by myself. Each day we can observe, how somebody break some world record, and I can do that. How?”

Who is Lucka in her own eyes?

“I am like a cooky who cooks her soup. In my kitchen I have vegetable, water, chicken, ... 1year ago I did use salt and paper. But now I know that without salt and paper is soup tasteless.

In general I am curious, hyperactive, friendly person, who still want know more and more and starving, because do not have new information. Sometimes I am stubborn, but only in my private life – in work I preferred open-minded thinking.

I use to be impatient which is connected with my hyperactivity and you have to trust me, when I say that it is very hard to stay calm in many situations.

I am ambitious and have a lot of dreams. I try to live my dream each single day and I can proudly say that I am successful. Sometimes, people are crazy because I am still talking about something and who do not know me think, that I am as proud princess. Spoiled and capricious, maybe a little but I have sweet heard for everybody who worth it and If I could, I would change the world. I hate jealous people and appreciate the honesty and justice.„

I wanna support this young lady being as Local Committee President and i wish her lots of accomplished dreams, experiences, friends...developing her own potential.

Ivča – Ivana Janíková

Current Local Committee President

AIESEC Nitra

2008/2009