Ako to opísať čo najlepšie... Jednoducho povedané „skok do studenej vody“. Asi takto by som pomenovala moje 3 dni strávené na konferencii, ktorá sa konala v Lazoch pod Makytou.
Tak ako pred skokom pociťuješ mierne obavy, možno trochu strachu, v hlave ti vrie kopec otázok, tisíc očakávaní, si naplnený neistotou a naoko smiešnymi pochybnosťami... tak asi podobný vír pocitov som mala pri ceste vlakom na miesto určenia. Hoci slnko len sem-tam vykuklo spoza záhadných mrakov, nikomu z nás to nezanechalo stopy na nálade. Plno vysmiatych tvárí, super nálada, výborná atmosféra. Všetko ako má byť. Avšak stále som sa nevedela zbaviť otázky: „Čo ma tam asi čaká?“ Túto otázku si kládol asi každý niewie, ktorý len pred niekoľkými dňami prešiel prijímacími pohovormi. Ale odpoveď nenechala na seba dlho čakať... Dorazili sme na miesto činu. Zo začiatku možno mierny šok, snažila som sa zorientovať, usporiadať v hlave všetky skákajúce myšlienky, nešlo to až tak hladko. Všade navôkol neznáme tváre, nové mená ma atakovali z každej strany. Mohli zoznámiť s lokálnou pobočkou AIESEC Žilina, ktorá sa tiež zúčastnila tejto konferencie.
Už som sa začala aklimatizovať, pomaly som si zvykala na ,,studenú vodu“, postupne som cítila, ako zo mňa opadávajú pochybnosti. Po ubytovaní nás čakalo množstvo zaujímavých aktivít zameraných na vzájomné spoznanie, rôzne diskusie, kde sme si mohli vypočuť veľa zaujímavých názorov a konfrontovať s tými našimi. A, samozrejme, po náročnom, ale jednoznačne príjemnom dni, ktorý bol plný komunikácie a nových informácií, sme sa museli trocha odviazať. Večerná disco párty na to bola ako stvorená. Zábava ako sa patrí! Ďalší deň nasledovalo množstvo cvičení, kde sme si mohli vyskúšať zaujímavou formou prácu v tíme, pozíciu manažéra, a popri tom sme čo-to odhalili aj o sebe, o svojich cieľoch. Naskytla sa nám príležitosť spoznať ľudí, ktorí v minulosti pôsobili v AIESEC a absolvovali prostredníctvom neho zahraničné odborné stáže. Podelili sa o svoje zážitky, skúsenosti, postrehy, ale aj dobre mienené rady. Deň plný akcie a komunikácie. Ale predsa nám ešte ostalo trocha energie. Potrebovali sme ju vybiť. Príjemné sa spojilo s užitočným a my sme uháňali na Disco! Párty! Tanec! Local Village!
Ako sa však vraví, v najlepšom treba skončiť. No nič to, i keď som si to nechcela priznať, už bol čas na balenie batohov. Nasledovala rozlúčka. Na jednej strane ju sprevádzala nostalgia a smútok, pretože sa končil skvelý, akčný víkend, na druhej strane som cítila radosť a spokojnosť z dobre využitého voľného času.
Konferencia sa teda vydarila. Spoznala som množstvo skvelých mladých ľudí plných energie a krásnych snov. Hlavu som mala plnú informácií a inšpirácie sa valili z každej strany. Zrazu sa mi všetky moje sny zdali dostupné a reálne ako nikdy pred tým. Cítila som sa skvele. Naozaj neľutujem svoje rozhodnutie a som rada, že som nabrala odvahu zúčastniť sa tejto akcie, ktorá mi otvorila dvere do sveta možností.
Monika Pápayová (newie)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára