Rozhovor s...

Vyštudoval výkonovú elektroniku na Žilinskej Univerzite. V súčasnosti pracuje ako biznis partner v oblasti ľudských zdrojov v spoločnosti AT&T v Bratislave. Počas štúdia a krátko po ňom pracoval 6 rokov v neziskovej organizácii AIESEC, ktorá je najväčšou študentmi riadenou medzinárodnou organizáciu na svete. Prešiel v nej rôznymi pozíciami a jeden rok viedol AIESEC na Slovensku so zastúpením v siedmych mestách s približne 400 študentmi. Rok žil v Egypte, kde okrem revolúcie zažil nezabudnuteľné dobrodružstvo vďaka jednoročnej odbornej stáži. Jeho skúsenosti a zážitky dnes motivujú ďalších mladých ľudí. O tom, čo motivuje jeho a ako si napĺňa svoje sny nám porozprával Lukáš Jakubička (27).

Ako si spokojný v súčasnej práci?

Momentálne pracujem v telekomunikačnej spoločnosti AT&T ako partner biznis lídrov v oblasti ľudských zdrojov. Dobrá práca je podľa mňa tá, v ktorej osobnostne rastiete, prinášate ovocie a zároveň sa zabávate. Myslím, že moja práca spĺňa všetky tri kritériá, a to je pre mňa dôležité. Na spokojnosti mi pridáva aj presvedčenie, že všetky moje doterajšie skúsenosti vydlaždili cestu k tomu, kde som teraz.

Čo je pre teba v živote výzvou? Čo ťa motivuje?

Motivuje ma veľa vecí. V práci to je určite možnosť naučiť sa niečo nové, pochvala za dobre odvedenú prácu a pod. Vo všeobecnosti ma však motivujú aktívni ľudia a využitý ľudský potenciál. Fascinuje ma, čoho všetkého je človek schopný, ak nasmeruje svoje úsilie správnym smerom. Celý môj život je o hľadaní – hľadaní svojich schopností, hľadaní pravdy, hľadaní súvislostí... Pre mňa je najväčšou výzvou nájsť a pochopiť svoje poslanie a naplniť ho. Nie je nič silnejšie ako človek, ktorý naplno pochopil svoj zmysel života.

Ako to bolo s tvojím príchodom do AIESEC? Čo ťa motivovalo, aby si tam bol, pracoval ako dobrovoľník... a čo ti to dalo?

Zúčastnil som sa prvej AIESEC konferencie, kde ma nadchlo medzinárodné prostredie a fakt, že vzdelávanie môže byť aj zábavou. Moje nadšenie pre organizáciu AIESEC a jej víziu pretrváva až dodnes. Ešte počas štúdia na vysokej škole som si uvedomil, že perfektná znalosť cudzieho jazyka, skúsenosť práce v medzinárodnom prostredí, reálna pracovná skúsenosť a kontakty po celom svete môžu rozhodnúť o tom, kam budú smerovať moje prvé kroky po škole. A tak sa aj stalo. AIESEC mi pomohol získať všetky tieto skúsenosti, ale predovšetkým som si osvojil proaktívny „can-do“ postoj k práci a životu, a to beriem ako ten najväčší benefit.

Rok si strávil na odbornej stáži v Egyptskej Káhire. Čo si tam robil? Prečo si si vybral túto stáž a Egypt?

Pri hľadaní stáže bola pre mňa najdôležitejšia pracovná náplň. Zároveň ma však lákal región Blízkeho Východu, ktorý je napriek pomerne blízkej polohe tak kultúrne vzdialený. Po pár neúspešných pokusoch o stáž v Kazachstane, Indii a v Jordánsku, sa mi podarilo uspieť práve v Egypte. Jeden rok som pracoval v regionálnom centre telekomunikačnej spoločnosti Alcatel-Lucent na oddelení ľudských zdrojov, kde som mal na zodpovedenosti zamestnaneckú komunikáciu pre celý región Blízkeho Východu a Afriky. Zo všetkých smerov to bol nezabudnuteľný rok.

Celé znenie rozhovoru si môžete prečítať na našej webovej stránke www.aiesec.sk/nitra

Očami "ňjuvika" - moja prvá konferencia 2

V jedno krásne ráno, keď mi budík zasa raz zvonil o siedmej, som sa prekvapivo nezobudila so zlou náladou- čo je naozaj čudné, lebo neznášam ranné vstávanie. Rýchlo som bola oblečená, nachystaná, pripravená a moje kroky boli rýchlejšie než obvykle. Mierila som totiž rovno k mohutnej budove školského internátu SPU v Nitre. Plná očakávania som vbehla do dverí, kde sedela kôpka ľudí vo výrazných farebných tričkách AIESEC. Áno! Zasvietili mi oči obrovskou radosťou... Trafila som! Som tu načas! Konečne som tu! Moje očakávania boli veľké, veď o tej organizácii sa toho toľko popísalo, narozprávalo, takže to musí byť niečo veľké! A teda úprimne... nesklamali. Kopa prednášok, motivačných viet na zamyslenie, súťaží, smiechu, tancov a hier - bola to taká dávka pozitívnej energie, že pri tej spomienke sa ešte stále musím usmievať. Víkend, ktorý sme spolu s tou veselou kôpkou ľudí strávili zatvorení v miestnosti na siedmom poschodí stál za to... Nielen preto, že som spoznala množstvo cieľavedomých a šikovných ľudí, ktorí chcú ísť za svojím, ale som sa aj naučila, že byť potichu sa neoplatí :), že žijeme len raz a preto sa treba poriadne zabávať a pritom nezabudnúť, že „enjoy your work“ je dôležité pravidlo, že na svete sú stále ľudia, ktorí chcú pomáhať a ako odmena im stačí dobrý pocit....Nikdy nebudem tento skvelý víkend ľutovať a všetci čo ste neboli môžete ľutovať. :)

autorka článku: Katka Jakabšicová

Očami "ňjúvika" :) - moja prvá konferencia

Po výberovom procese a mojom prijatí do AIESEC Nitra nasledovala lokálna konferencia takzvané LIC (Local Induction Camp). Z počiatku som si myslel, že pôjde čisto len o zbieranie informácií. Bol som pripravený sa niečo naučiť, ale nemyslel som si, že to učenie bude taká zábava.



Hneď prvý deň tohto campu som zistil, že to bude niečo úplne iné. Niečo, na čo asi do smrti nezabudnem. Čakal som, že sa budem drviť na každej jednej prednáške a ono to bolo práve naopak. Áno, naučil som sa veľa vecí, ale tento camp mi ukázal, že nie je učenie ako učenie. Dovolil by som si to nazvať aj škola hrou. Ale celý camp nebol len o učení. Mal som tam veľa „kolegov“, ktorí taktiež prešli výberovým procesom. Tu sa dostávam k bodu, kedy by som chcel povedať, že tento camp a vlastne aj celý AIESEC nie je len o učení, ale aj o spoznávaní nových ľudí. Musím povedať, že takýchto skvelých ľudí som dávno nemal možnosť stretnúť. Tvorili sme úžasný kolektív a miestami som sa cítil ako keby som patril do jednej veľkej rodiny čo nám dali pocítiť aj naši faci (facilitátori). Spolu s nimi sme tvorili niečo, čo robil tento camp takým akým bol: poučný, hravý a úžasný.



Každá časť campu, každá prednáška so sebou priniesla aj dávku zábavy, s ktorou boli spojené či už tímové alebo spoločné hry, ktorými sme sa zároveň aj učili. Áno, bolo to o tom, aby sme sa niečo naučili a aj sme sa naučili, ale nebolo to učenie ktoré by ma nebavilo, práve naopak, toto učenie ma bavilo veľmi. Tu musím ešte raz vyzdvihnúť našich faci, ktorí naozaj robili všetko pre to aby nás to bavilo. Ja osobne si myslím, že sa im to darilo excelentne.

Kapitolou samou o sebe sú „AIESEC dances“. Tieto kreatívne tančeky plné energie nás dokázali neuveriteľne prebudiť po niekoľkých hodinách sústredenia sa na výklad tej-ktorej prednášky. Navyše boli aj veľmi zábavné a ani jeden z nováčikov sa neudržal a musel to vyskúšať tiež. Aj ja som si to vyskúšal, aj keď mi to veľmi nešlo, ale bolo mi to jedno, všetkým to bolo jedno. Išlo o zábavu a tú sme si všetci naplno užívali.



Keď už som pri tej zábave, tak musím spomenúť aj AIESEC parties ktoré sme mali na konci každého dňa. Na týchto nočných parties sme mali možnosť sa ešte viac navzájom spoznať aj s našimi faci. Už keď sme končili prvú party som sa tešil na ďalší deň. Bol som plný očakávaní čo bude zajtra a každý deň boli tieto moje očakávania prekonané. Naši faci ma dokázali každý deň campu s prehľadom prekvapiť natoľko, že som si myslel, že už sa to asi viac ani nedá. Ale posledný deň ma prekvapili úplne najviac. Teda, ani nie oni, ale skôr ja som prekvapil samého seba, na čom mali zásluhu naši faci. V tento deň sme mali na programe ako posledné „Saying goodbye“. Toto bola chvíľa, kedy som prekvapil samého seba. Okrem úžasne motivujúcej záverečnej reči našej chair celého campu, Zusky, tu bolo niečo, čo ma naozaj dostalo. Chvíľa, na ktorú naozaj nikdy nezabudnem. Mne prišlo smutno, že sa to už celé končí. No potom som si uvedomil, že týmto to vlastne celé len začína. Tento pocit je neopísateľný a nezabudnuteľný, takisto ako celé LIC. Som naozaj rád, že som toho mohol byť súčasťou. Som naozaj rád, že som spoznal toľko skvelých ľudí. Som naozaj rád, že môžem byť súčasťou tejto veľkej rodiny. Som naozaj rád, že už aj ja som AIESECer.

autor článku: Jani Strieška

Highway 2009 :)

Highway 2009

Ani tento rok sa tradičná konferencia Highway nezaobišla bez účasti LC Nitra. Konferencia sa konala v Poprade v dňoch 5.-8. novembra 2009. Pracovalo sa tvrdo od rána do noci a od noci do rána sa nadväzovali „pracovné“ styky a učilo sa, ako správne dodržiavať pitný režim. Nebol čas na nič iné, iba rozvíjať svoj potenciál. Nesmierne množstvo účastníkov bolo plne vyťažených ( a tí, ktorí neboli, ležali v posteli zdolaní chorobou, Ukrajina bola blízko...). Ale aby som to zhrnula pekne po poriadku – celé to začalo jedného pekného dňa (štvrtok) po niekoľkohodinovej ceste vo vlaku...
Dňa 5.11. 2009 sa o 13:00 vyrojila nitrianska LC v uliciach Popradu. Nasledoval rýchlobeh do hotelu Satel, kde sme sa všetci (okrem Zuzky) našli na papieroch, ktoré nám oznamovali ku ktorej farbe sa máme ísť „check-in“. Pokračovalo sa v „(ne)dokážem sa vybaliť za 5 minút, dohodnúť sa so svojimi novými spolubývajúcimi, ako to bude fungovať s kľúčmi, zbehnúť naspäť dole a docvičiť role call.“ O 14:00 hod. sa nám aj napriek tomu podarilo všetkým stretnúť v športovej hale, kde sa oficiálne začala konferencia HIGHWAY 2009.
Počas konferencie ľudia fungovali vo viacerých skupinách, čím si mohli vyskúšať prácu v tíme, rýchle nadväzovanie kontaktov a spoluprácu s rôznymi typmi osobností. Spoločné sme mali Morning Plenary a Evening Plenary. Ako LC sme spolu ako strávili tzv. LC time, čo bol track určený na feedback-y, vyjadrovanie svojich názorov na prevedenie a náplň dňa. Hlavné rozdelenie účastníkov záležalo od statusu: newie, oldie, stážista.

Newie track
Ako nováčik môžem tvrdiť, že konferencia s takým obrovským množstvom účastníkov národností a experiences je niečo nezabudnuteľné. Program bol preplnený ako sa len dalo. Ukázalo sa, že veta, ktorú nám pred Highway opakovali oldies („Nebudete mať čas ísť ani na WC.“) vôbec nebola len pokus o zastrašenie, ale absolútna pravda.
Štvrtok bol venovaný formovaniu home groups. Vyskúšali sme si viaceré hry, ktoré nás mali upevniť ako kolektív, ukázať nám, že sa môžeme spoľahnúť jeden na druhého a zistiť čo-to o každom z nášho nového tímu. Po večeri sme dostali papiere s popisom našej fiktívnej LC. Tieto informácie sme využili pri nasledovnej SWOT analýze. V neskorých večerných hodinách (a skorých ranných) sme si s láskou zaspomínali na časy slniečka, mora a letného oblečenia.
Piatok bol dňom stormingu, kde to hromžilo názormi. Našou úlohou bolo stanoviť si priority a ciele. Keďže sme sa už mali možnosť aj lepšie spoznať, na rad prišla aj organizačná štruktúra a voľby do jednotlivých tímov (OGX, ICX, communication) a na pozíciu team leader. Na konci spoločne stráveného dňa sme si navzájom poskytli feedback-y, čo mnohí považovali za jednu z najužitočnejších vecí Highway. Večernú zábavu zabezpečila hudobná skupina, ktorej meno je mi stále neznáme.
A tak prišiel aj performing, sobota, deň zlomu – „Simulation day“. Pozície boli zadelené, ciele stanovené, povinnosti určené. Išlo sa nadoraz. Bolo treba veľa vecí zabezpečiť, presvedčiť veľa ľudí, dosiahnuť úspech. Aj keď išlo iba o simuláciu, mám dojem, že nikto nič nebral na ľahkú váhu a každý dal zo seba čo najviac. Za jeden deň sme „stihli“ jeden rok v AIESEC. Vyskúšali sme si všetko, čo sa týka reálneho fungovania. Zažili sme úspechy i malé zlyhania. Po slávnostnej večeri nás čakalo ešte slávnostnejšie vyhlásenie výsledkov, či už išlo o fiktívne alebo reálne LC-čka. Naša pobočka sa nedala zahanbiť a naši členovia mali mnohé nominácie. Medzi tými, ktorí aj reálne získali prívlastok naj boli: tím s našou Katkou a Dannym za communication a tím, v ktorom spolupracovali Monika, Mário a Danka získali ocenenie najlepšie fiktívne LC. Ďalej sa udeľovali ceny za úspechy reálnych LC a jednotlivcov. Slávnostný večer pokračoval v štýle Global Village ( v preklade – ožer sa v globálnych pomeroch). Myslím, že niekto nebude namietať, keď poslednú party nazvem vyvrcholením zábavy. Každá LC-čka mala stánok, kde ponúkala svoj vlastný nápoj podľa tajnej receptúry. Nitra so svojím Medvedím mliekom zožala kolosálny úspech.
V nedeľu sa vstávalo ťažšie než predchádzajúce dni. Všade začínala vládnuť atmosféra odchodu. My newies sme absolvovali posledné stretnutie s home group, kde sme zhodnotili celý čas strávený spoločne. Rozobrali sme úspechy i možné neúspechy, dosiahnuté i nedosiahnuté ciele. Celú konferenciu HIGHWAY 2009 zakončila Closing plenary, z ktorej sme však museli zutekať na vlak. Zostali nám pekné spomienky a verím, že aj nezabudnuteľné skúsenosti. Teraz nám už len ostáva čakať na sugarcubes . A aké sú hodnotenia ostatných nováčikov?
Monika: „Keď mám hodnotiť Highway celkovo, tak mám z nej príjemne pocity. Len ako si asi všimol každý, bolo to hrozne nahustené a strašne ma mrzí, že som si nestihla ani len mesto pozrieť. S Facim a homegroup som tiež bola veľmi spokojná. No jasne, Global Village nemala chybu. Určite ma to inšpirovalo k tomu, že by som chcela v budúcnosti byť aspoň raz Faci a zorganizovať konferečku. Už len aby som zistila, či naozaj nie je možné končiť už o 22h - si myslím, že je:))“

„Ta né“ Mário: „Šak samozrejme bolo to úplne geniálne. Simulation day bol fakt dosť hustý aj keď niekedy človek nevedel čo má riešiť vzhľadom na mylné informácie. Ale inak človek aspoň zistil a urobil si nejakú predstavu o čo ide v OGX, ICX a v COMMUNICATION. Z hľadiska zábavy sa nedá nič vytknúť, hlavne global village bol brutálny. :) A čo sa týka toho, čo sme si odtiaľ odniesli, samozrejme nových kamošov, nový pohľad na svet hlavne po reči toho Američana a nášho Chair-a. Celú konferu by som hodnotil pri hodnotení od 1-10. známkou 10.“

Katka: „Moja druhá veľká konferencia v AIESEC ma utvrdila v tom, že voľba, stať sa členom tejto organizácie, bola správna. Highway bol o tvrdej práci, o formovaní tímu o pochopení a spolupracovaní v ňom. Konferencia mi pomohla pozrieť sa na seba očami ostatných ľudí. Pochopila som, že nikto nie je neužitočný, ale môžeme dokázať veľa, len musíme hlavne chcieť. Nikde sa nenaučíte a nezažijete toľko ako na konferenciách usporiadaných AIESEC.“

Na porovnanie prinášam aj názory oldies, ktorí mali iný program ako my newies (a často nám závideli ).
Lenka: „No ja som z konferencie až taká nadšená nebola, lebo som nepochopila o čo išlo tým Američanom. Minulý rok som bola na Highway a to bolo fajn. Ale podľa mňa ste to vy (newies) mali lepšie. Vy ste celkovo teraz na lepšej vlne ako my.“
Fubus: „Highway hodnotím pozitívne, nebola to moja najlepšia konfera, ale môžem povedať že očakávania, ktoré som mal sa mi splnili. Najviac sa mi páčilo : ´ Don´t forget about the power of a story´, z čoho som si uvedomil, že nič nie je nemožné.“
Miky: „Páčilo sa mi tam, hlavne na voľnom programe; ale pozrime sa reálne na situáciu. Program pre oldies to bola veľká katastrofa a minimálne prispel k nášmu rozvoju :)
Ak bude aj na budúci rok podobný program, tak sa nezúčastním. Mám ešte viacej výhrad k fungovaniu konferencie, ale som maximálne hrdý na našich newies, sú krásni, inteligentní, proaktívni a prinášajú novú power do LC NITRA.“

Macka: „Pre mňa bola konferencia motiváciou do nasledujúcej práce na našom LC; na každej konfere vidím ľudí, študentov (možno len jednotlivcov, keďže za pár dní nespoznám všetkých), ktorí majú za sebou rôzne skúsenosti zo svojho LC, odlišné aj rovnaké ako ja a ten čas, ktorý strávime spolu, mi dáva nové podnety. A paradoxne úspechy iných sú akoby signálom, že sa znova treba rozbehnúť, aby som sa mala za čím ja sama obzrieť. A k tomu je dobré vedieť, že keď v niečom potrebujem pomôcť, možem sa na niekoho z týchto ľudí obrátiť.“

The impressions of one Bulgarian CEED-er- CASH 2009

Hi guys! As you probably know your lovely EB and this charming CEED-er from Bulgary (me :) attended CASH conference in Hungary two weeks ago. Although the time is passing so fast the feelings from this great event will stay in our hearts for long, I`m sure. :) Therefore I want to share some of them with you there.

So let`s connect, activate, share, harmonize! The connection was the main goal of the conference. Not only a connection (even better- cooperation) between Czech Republic, Austria, Slovakia and Hungary but between all internationals who were there ( Netherlands, UK, Romania, Poland...hm Bulgary :p and more). Could you imagine around 250 people sharing ideas, knowledge, experience and having fun together at one place? Honestly, before CASH I couldn`t... This was my first international conference and I cannot compare it to any other national or local one. The atmosphere, the variety of people, cultures, languages, shouts, dances, traditional drinks...oh ty kokos! :)

Another purpose of the conference was to activate- to make AIESEC-ers more initiative, hard-working and high-spirited. All sessions (especially Ivancho`s- the chair :), trainigs, the teambuilding were really powerful, energetic and I think that all people were influenced by them and motivated to face further challenges in AIESEC and not only.

The sharing process was extremely essential as well. Actually, the connection between the countries was realized through all the sharing of ideas, GCPs, experience. The perfect end of it, however, was building term cooperation! So AIESEC Nitra go go gooo! :)

After the cooperation the harmonization was fulfilled. The LCs came to agreement for future work corresponding to every one`s needs and everyone was happy (according to the smiles on their faces :).

Hm may be I missed some important things...but the mosquitos!!! They were absolutely unscrupulous, attacking and biting us all the time. But anyway we survived!

Last but not least- the parties! To be honest, they were not so good... It was really hot inside where we were supposed to dance but because of the temperature it was almost emty and people were spread in different places. However, the last night was the global village and everyone enjoyed despite the heat. :)

Lily

V Nitre to vrie

Teplomer síce ukazuje „len“ čosi nad 30 °C no v nitrianskej AIESEC kancelárii je teplota omnoho vyššia. Zvýšenú teplotu spôsobujú zapnuté počítače novej výkonnej rady a niektorých dobrovoľníkov, ktorý sa rozhodli cez leto zlepšovať angličtinu, pomáhať so zahraničnými stážami, pracujú na rôznych projektoch alebo spolupracujú s firmami z celého Slovenska. Keďže viacerí členovia AIESEC žiadali o detailnejšie informácie, spomeniem pár noviniek.



Máj sme začali pracovne – každý na chate kde sa vzdelával vo svojej funkčnej oblasti za pomoci odborníkov z praxe. Tradične nasledovala ročné plánovanie, ktoré sa tento rok líšilo od tých minulých. Nový systém vytvoril plán na každodenné použitie. Keďže naša pôvodná kancelária sa nachádza v tej časti internátu ktorý je v rekonštrukcii, našli by ste nás na internáte AB na 5. poschodí. Máme za sebou prvé schôdzky. Rozbehli sa aj zahraničné stáže. V auguste čakáme, do firmy Vipo z Partizánskeho, na Helen z Číny a mal prísť aj Mansel z Indie, ktorý to na poslednú chvíľu odvolal a za ktorého horúčkovite zháňame náhradu. Budúcu stredu nám takisto príde výpomoc z Bulharského AIESEC, Lili. Spolu s ňou budúci štvrtok odchádzame na konferenciu do Maďarska, kde sa zídu 4 krajiny (Česko, Slovensko, Maďarsko a Rakúsko) aby dohodli spoluprácu. Medzi prácou samozrejme nechýba už tradične zábava.

Toľko nateraz. V blízkej dobe čakajte newsletter za prvých 100 dní pôsobenia novej „vlády“ v Nitre. Prajem Vám pekné leto a ak sa nás rozhodnete prísť pozrieť alebo nám pomôcť, budeme radi.

Lucka

Môj denník z Rumunska - EuroXpro 09

Pretože medzinárodné konferencie majú byť nezabudnuteľné a hneď po prvých spoločne strávených minútach sa roztočilo koleso s takmer až neuveriteľnými zážitkami a verte nám bolo by viac ako sebecké sa s Vami o ne nepodeliť, rozhodli sme sa, že v každej voľnej minúte (ak také budú) Vám napíšeme ako to tu beží :)

O našej ceste do Rumunska (hlavne po pristáti) môžeme hovoriť o dobrodružstve. Let prebehol viac menej pokojne. Už sme sa tešili, že nás budú čakať ľudia s transparentmi, no ako sa ukázalo naša radosť bola predčasná. Keď o nás nikto ani po 20 minútach nejavil záujem, rozhodli sme sa, že kontaktujeme CC team. Po Mojcov telefonáte, nám bola jasné, že nikto pre nás nepríde. Odkázali nám, že: máme prejsť cez diaľnicu a nasadnúť na MHD ktorá nás privezie bližšie k hotelu, nemôžeme platiť eurom a musíme si zameniť peniaze (po 22. hodine - ďakujeme letiskovej zmenárni), lístok na MHD si však nemôžeme kúpiť, lebo už je veľa hodín, tak sa máme dohodnúť so šoférom MHD (všetci dúfame, že bude vedieť po anglicky, pretože po rumunsky nevieme). Nakoniec sa všetko podarilo a vystúpili sme na opačnom konci Bukurešti. Inštrukcie nás smerovali na zelenú pumpu. Natešení, že si kúpime niečo na jesť sme išli k pokladni, kde nám povedali, že nemôžeme platiť kartou (mali terminál) ani eurom. Čakáme pred pumpou a nikto stále nechodí, začína pršať :( Zisťujeme, že v Rumunsku miesto mačiek po uliciach behajú psy. A čakáme, a čakáme ... a zrazu na druhej strane námestia je tiež zelená pumpa. No čo už stáli sme na tej zlej. Za dve minútky dobehol zadychčaný člen CC tímu. Keď som neskôr zbadala krásny hotel, ubytoval nás milý recepčný a každý dostal jednu pizzu, odpustila som aj to, že nás nechali na letisku.
Nakoniec mi ešte nedá nespomenúť, že keď sme prišli na izbu, dvere na záchod a sprchu ktoré boli súčasťou spálne mali "dvere" z číreho skla :) ešte že som bývala so Stelou a Saškou. Pred polnocou sme začali tvrdo makať na rozvrhu stretnutí s delegáciami z krajín, kde chceme nadviazať spoluprácu a ktoré nás stihli osloviť, že sa chcú tiež s nami stretnúť. Už čoskoro si môžete prečítať o ďalších dňoch z ďaleko blízkeho Rumunska. Budeme sa snažiť aktualizovať správy čo najčastejšie. Enjoy it.

Začal sa prvý riadny deň konferencie pre našu delegáciu. Samozrejme sme zmeškali raňajky. Po miernom chaose s kuframi delegátov, ktoré sa nezmestili do vstupnej haly, nás pripravené autobusy odviezli do malého divadla, kde bolo pripravené pódium na jednominútové predstavenie (roll call) každej krajiny. Približne 200 ľudí sa mi teraz zdá bližších a pomaly sa začínam učiť kvantum cudzokrajne znejúcich mien. No poviem Vám, že je to výhoda mať meno Lucia ktoré je v rôznych obmenách známe po celom svete. Ľudia nemajú až taký problém si ho zapamätať. Presúvame sa do neďalekej budovy, na podujatie nazvané World student caffe kde už na nás čakajú rumunský študenti. Zažili sme nádherné dve hodiny pri káve v skupinách vytvorených z ľudí z celého sveta a postupne sme si porozprávali o tom ako to vyzerá v súčasnosti v našich krajinách. V mojej skupine som sa od Taliana dozvedela ako je to s talianskou mafiou, od Ukrajinca čo sa deje s plynom, Columbia porozprávala o dvoch pohľadoch krajiny na Hugo Chavez a mám prehľad o situácii v Rumunsku, Bulharsku, Bosne a Hercegovine, Brazílii a Španielsku. Ako náš Adam proaktívne povedal v interview pre Rumunskú televíziu, mnoho krajín má podobné problémy a práve takéto stretnutia by mohli priniesť riešenia, ktoré by si mohli krajiny osvojiť a pomohli by si nimi. Myslím si, že počuť o probléme z médií a od ľudí ktorý s týmito problémami žijú je veľký rozdiel. Som šťastná, že patrím medzi tú druhú skupinu ktorej názory nie sú podsúvané ale si ich môžem vytvoriť sama. Po WSC sme prešli k autobusom, ktoré nás z hlavného mesta odviezli do hotela na pobreží čierneho mora, kde sa bude odohrávať zvyšok konferencie. Hotel je perfektný. Podarilo sa nám ubytovať medzi prvými - wau. Deň hodnotím dosť pozitívne. Spoznala som kopec ľudí z celého sveta a mám kopec nových nápadov, ktoré si pomaly triedim v hlave.

... a tak ďalej, je toho naozaj veľmi veľa. Ak chcete vedieť ako vyzerá taká medzinárodná konferencia, všetky zaujímavé veci sú spísané deň po dni. Môj kompletný denník nájdete na novom prezidentskom blogu http://prezidentka.blogspot.com/ - je čerstvo vytvorený a je vo výstavbe.

Vaša Lucka