26 novembra 2011

Rozhovor s...


Vyštudoval výkonovú elektroniku na Žilinskej Univerzite. V súčasnosti pracuje ako biznis partner v oblasti ľudských zdrojov v spoločnosti AT&T v Bratislave. Počas štúdia a krátko po ňom pracoval 6 rokov v neziskovej organizácii AIESEC, ktorá je najväčšou študentmi riadenou medzinárodnou organizáciu na svete. Prešiel v nej rôznymi pozíciami a jeden rok viedol AIESEC na Slovensku so zastúpením v siedmych mestách s približne 400 študentmi. Rok žil v Egypte, kde okrem revolúcie zažil nezabudnuteľné dobrodružstvo vďaka jednoročnej odbornej stáži. Jeho skúsenosti a zážitky dnes motivujú ďalších mladých ľudí. O tom, čo motivuje jeho a ako si napĺňa svoje sny nám porozprával Lukáš Jakubička (27).

Ako si spokojný v súčasnej práci?

Momentálne pracujem v telekomunikačnej spoločnosti AT&T ako partner biznis lídrov v oblasti ľudských zdrojov. Dobrá práca je podľa mňa tá, v ktorej osobnostne rastiete, prinášate ovocie a zároveň sa zabávate. Myslím, že moja práca spĺňa všetky tri kritériá, a to je pre mňa dôležité. Na spokojnosti mi pridáva aj presvedčenie, že všetky moje doterajšie skúsenosti vydlaždili cestu k tomu, kde som teraz.

Čo je pre teba v živote výzvou? Čo ťa motivuje?

Motivuje ma veľa vecí. V práci to je určite možnosť naučiť sa niečo nové, pochvala za dobre odvedenú prácu a pod. Vo všeobecnosti ma však motivujú aktívni ľudia a využitý ľudský potenciál. Fascinuje ma, čoho všetkého je človek schopný, ak nasmeruje svoje úsilie správnym smerom. Celý môj život je o hľadaní – hľadaní svojich schopností, hľadaní pravdy, hľadaní súvislostí... Pre mňa je najväčšou výzvou nájsť a pochopiť svoje poslanie a naplniť ho. Nie je nič silnejšie ako človek, ktorý naplno pochopil svoj zmysel života.

Ako to bolo s tvojím príchodom do AIESEC? Čo ťa motivovalo, aby si tam bol, pracoval ako dobrovoľník... a čo ti to dalo?

Zúčastnil som sa prvej AIESEC konferencie, kde ma nadchlo medzinárodné prostredie a fakt, že vzdelávanie môže byť aj zábavou. Moje nadšenie pre organizáciu AIESEC a jej víziu pretrváva až dodnes. Ešte počas štúdia na vysokej škole som si uvedomil, že perfektná znalosť cudzieho jazyka, skúsenosť práce v medzinárodnom prostredí, reálna pracovná skúsenosť a kontakty po celom svete môžu rozhodnúť o tom, kam budú smerovať moje prvé kroky po škole. A tak sa aj stalo. AIESEC mi pomohol získať všetky tieto skúsenosti, ale predovšetkým som si osvojil proaktívny „can-do“ postoj k práci a životu, a to beriem ako ten najväčší benefit.

Rok si strávil na odbornej stáži v Egyptskej Káhire. Čo si tam robil? Prečo si si vybral túto stáž a Egypt?

Pri hľadaní stáže bola pre mňa najdôležitejšia pracovná náplň. Zároveň ma však lákal región Blízkeho Východu, ktorý je napriek pomerne blízkej polohe tak kultúrne vzdialený. Po pár neúspešných pokusoch o stáž v Kazachstane, Indii a v Jordánsku, sa mi podarilo uspieť práve v Egypte. Jeden rok som pracoval v regionálnom centre telekomunikačnej spoločnosti Alcatel-Lucent na oddelení ľudských zdrojov, kde som mal na zodpovedenosti zamestnaneckú komunikáciu pre celý región Blízkeho Východu a Afriky. Zo všetkých smerov to bol nezabudnuteľný rok.

Celé znenie rozhovoru si môžete prečítať na našej webovej stránke www.aiesec.sk/nitra

23 októbra 2011

Očami "ňjuvika" - moja prvá konferencia 2

V jedno krásne ráno, keď mi budík zasa raz zvonil o siedmej, som sa prekvapivo nezobudila so zlou náladou- čo je naozaj čudné, lebo neznášam ranné vstávanie. Rýchlo som bola oblečená, nachystaná, pripravená a moje kroky boli rýchlejšie než obvykle. Mierila som totiž rovno k mohutnej budove školského internátu SPU v Nitre. Plná očakávania som vbehla do dverí, kde sedela kôpka ľudí vo výrazných farebných tričkách AIESEC. Áno! Zasvietili mi oči obrovskou radosťou... Trafila som! Som tu načas! Konečne som tu! Moje očakávania boli veľké, veď o tej organizácii sa toho toľko popísalo, narozprávalo, takže to musí byť niečo veľké! A teda úprimne... nesklamali. Kopa prednášok, motivačných viet na zamyslenie, súťaží, smiechu, tancov a hier - bola to taká dávka pozitívnej energie, že pri tej spomienke sa ešte stále musím usmievať. Víkend, ktorý sme spolu s tou veselou kôpkou ľudí strávili zatvorení v miestnosti na siedmom poschodí stál za to... Nielen preto, že som spoznala množstvo cieľavedomých a šikovných ľudí, ktorí chcú ísť za svojím, ale som sa aj naučila, že byť potichu sa neoplatí :), že žijeme len raz a preto sa treba poriadne zabávať a pritom nezabudnúť, že „enjoy your work“ je dôležité pravidlo, že na svete sú stále ľudia, ktorí chcú pomáhať a ako odmena im stačí dobrý pocit....Nikdy nebudem tento skvelý víkend ľutovať a všetci čo ste neboli môžete ľutovať. :)

autorka článku: Katka Jakabšicová

22 októbra 2011

Očami "ňjúvika" :) - moja prvá konferencia

Po výberovom procese a mojom prijatí do AIESEC Nitra nasledovala lokálna konferencia takzvané LIC (Local Induction Camp). Z počiatku som si myslel, že pôjde čisto len o zbieranie informácií. Bol som pripravený sa niečo naučiť, ale nemyslel som si, že to učenie bude taká zábava.



Hneď prvý deň tohto campu som zistil, že to bude niečo úplne iné. Niečo, na čo asi do smrti nezabudnem. Čakal som, že sa budem drviť na každej jednej prednáške a ono to bolo práve naopak. Áno, naučil som sa veľa vecí, ale tento camp mi ukázal, že nie je učenie ako učenie. Dovolil by som si to nazvať aj škola hrou. Ale celý camp nebol len o učení. Mal som tam veľa „kolegov“, ktorí taktiež prešli výberovým procesom. Tu sa dostávam k bodu, kedy by som chcel povedať, že tento camp a vlastne aj celý AIESEC nie je len o učení, ale aj o spoznávaní nových ľudí. Musím povedať, že takýchto skvelých ľudí som dávno nemal možnosť stretnúť. Tvorili sme úžasný kolektív a miestami som sa cítil ako keby som patril do jednej veľkej rodiny čo nám dali pocítiť aj naši faci (facilitátori). Spolu s nimi sme tvorili niečo, čo robil tento camp takým akým bol: poučný, hravý a úžasný.



Každá časť campu, každá prednáška so sebou priniesla aj dávku zábavy, s ktorou boli spojené či už tímové alebo spoločné hry, ktorými sme sa zároveň aj učili. Áno, bolo to o tom, aby sme sa niečo naučili a aj sme sa naučili, ale nebolo to učenie ktoré by ma nebavilo, práve naopak, toto učenie ma bavilo veľmi. Tu musím ešte raz vyzdvihnúť našich faci, ktorí naozaj robili všetko pre to aby nás to bavilo. Ja osobne si myslím, že sa im to darilo excelentne.

Kapitolou samou o sebe sú „AIESEC dances“. Tieto kreatívne tančeky plné energie nás dokázali neuveriteľne prebudiť po niekoľkých hodinách sústredenia sa na výklad tej-ktorej prednášky. Navyše boli aj veľmi zábavné a ani jeden z nováčikov sa neudržal a musel to vyskúšať tiež. Aj ja som si to vyskúšal, aj keď mi to veľmi nešlo, ale bolo mi to jedno, všetkým to bolo jedno. Išlo o zábavu a tú sme si všetci naplno užívali.



Keď už som pri tej zábave, tak musím spomenúť aj AIESEC parties ktoré sme mali na konci každého dňa. Na týchto nočných parties sme mali možnosť sa ešte viac navzájom spoznať aj s našimi faci. Už keď sme končili prvú party som sa tešil na ďalší deň. Bol som plný očakávaní čo bude zajtra a každý deň boli tieto moje očakávania prekonané. Naši faci ma dokázali každý deň campu s prehľadom prekvapiť natoľko, že som si myslel, že už sa to asi viac ani nedá. Ale posledný deň ma prekvapili úplne najviac. Teda, ani nie oni, ale skôr ja som prekvapil samého seba, na čom mali zásluhu naši faci. V tento deň sme mali na programe ako posledné „Saying goodbye“. Toto bola chvíľa, kedy som prekvapil samého seba. Okrem úžasne motivujúcej záverečnej reči našej chair celého campu, Zusky, tu bolo niečo, čo ma naozaj dostalo. Chvíľa, na ktorú naozaj nikdy nezabudnem. Mne prišlo smutno, že sa to už celé končí. No potom som si uvedomil, že týmto to vlastne celé len začína. Tento pocit je neopísateľný a nezabudnuteľný, takisto ako celé LIC. Som naozaj rád, že som toho mohol byť súčasťou. Som naozaj rád, že som spoznal toľko skvelých ľudí. Som naozaj rád, že môžem byť súčasťou tejto veľkej rodiny. Som naozaj rád, že už aj ja som AIESECer.

autor článku: Jani Strieška

24 júla 2009

V Nitre to vrie

Teplomer síce ukazuje „len“ čosi nad 30 °C no v nitrianskej AIESEC kancelárii je teplota omnoho vyššia. Zvýšenú teplotu spôsobujú zapnuté počítače novej výkonnej rady a niektorých dobrovoľníkov, ktorý sa rozhodli cez leto zlepšovať angličtinu, pomáhať so zahraničnými stážami, pracujú na rôznych projektoch alebo spolupracujú s firmami z celého Slovenska. Keďže viacerí členovia AIESEC žiadali o detailnejšie informácie, spomeniem pár noviniek.



Máj sme začali pracovne – každý na chate kde sa vzdelával vo svojej funkčnej oblasti za pomoci odborníkov z praxe. Tradične nasledovala ročné plánovanie, ktoré sa tento rok líšilo od tých minulých. Nový systém vytvoril plán na každodenné použitie. Keďže naša pôvodná kancelária sa nachádza v tej časti internátu ktorý je v rekonštrukcii, našli by ste nás na internáte AB na 5. poschodí. Máme za sebou prvé schôdzky. Rozbehli sa aj zahraničné stáže. V auguste čakáme, do firmy Vipo z Partizánskeho, na Helen z Číny a mal prísť aj Mansel z Indie, ktorý to na poslednú chvíľu odvolal a za ktorého horúčkovite zháňame náhradu. Budúcu stredu nám takisto príde výpomoc z Bulharského AIESEC, Lili. Spolu s ňou budúci štvrtok odchádzame na konferenciu do Maďarska, kde sa zídu 4 krajiny (Česko, Slovensko, Maďarsko a Rakúsko) aby dohodli spoluprácu. Medzi prácou samozrejme nechýba už tradične zábava.

Toľko nateraz. V blízkej dobe čakajte newsletter za prvých 100 dní pôsobenia novej „vlády“ v Nitre. Prajem Vám pekné leto a ak sa nás rozhodnete prísť pozrieť alebo nám pomôcť, budeme radi.

Lucka

26 marca 2009

Môj denník z Rumunska - EuroXpro 09



Pretože medzinárodné konferencie majú byť nezabudnuteľné a hneď po prvých spoločne strávených minútach sa roztočilo koleso s takmer až neuveriteľnými zážitkami a verte nám bolo by viac ako sebecké sa s Vami o ne nepodeliť, rozhodli sme sa, že v každej voľnej minúte (ak také budú) Vám napíšeme ako to tu beží :)

O našej ceste do Rumunska (hlavne po pristáti) môžeme hovoriť o dobrodružstve. Let prebehol viac menej pokojne. Už sme sa tešili, že nás budú čakať ľudia s transparentmi, no ako sa ukázalo naša radosť bola predčasná. Keď o nás nikto ani po 20 minútach nejavil záujem, rozhodli sme sa, že kontaktujeme CC team. Po Mojcov telefonáte, nám bola jasné, že nikto pre nás nepríde. Odkázali nám, že: máme prejsť cez diaľnicu a nasadnúť na MHD ktorá nás privezie bližšie k hotelu, nemôžeme platiť eurom a musíme si zameniť peniaze (po 22. hodine - ďakujeme letiskovej zmenárni), lístok na MHD si však nemôžeme kúpiť, lebo už je veľa hodín, tak sa máme dohodnúť so šoférom MHD (všetci dúfame, že bude vedieť po anglicky, pretože po rumunsky nevieme). Nakoniec sa všetko podarilo a vystúpili sme na opačnom konci Bukurešti. Inštrukcie nás smerovali na zelenú pumpu. Natešení, že si kúpime niečo na jesť sme išli k pokladni, kde nám povedali, že nemôžeme platiť kartou (mali terminál) ani eurom. Čakáme pred pumpou a nikto stále nechodí, začína pršať :( Zisťujeme, že v Rumunsku miesto mačiek po uliciach behajú psy. A čakáme, a čakáme ... a zrazu na druhej strane námestia je tiež zelená pumpa. No čo už stáli sme na tej zlej. Za dve minútky dobehol zadychčaný člen CC tímu. Keď som neskôr zbadala krásny hotel, ubytoval nás milý recepčný a každý dostal jednu pizzu, odpustila som aj to, že nás nechali na letisku.
Nakoniec mi ešte nedá nespomenúť, že keď sme prišli na izbu, dvere na záchod a sprchu ktoré boli súčasťou spálne mali "dvere" z číreho skla :) ešte že som bývala so Stelou a Saškou. Pred polnocou sme začali tvrdo makať na rozvrhu stretnutí s delegáciami z krajín, kde chceme nadviazať spoluprácu a ktoré nás stihli osloviť, že sa chcú tiež s nami stretnúť. Už čoskoro si môžete prečítať o ďalších dňoch z ďaleko blízkeho Rumunska. Budeme sa snažiť aktualizovať správy čo najčastejšie. Enjoy it.

Začal sa prvý riadny deň konferencie pre našu delegáciu. Samozrejme sme zmeškali raňajky. Po miernom chaose s kuframi delegátov, ktoré sa nezmestili do vstupnej haly, nás pripravené autobusy odviezli do malého divadla, kde bolo pripravené pódium na jednominútové predstavenie (roll call) každej krajiny. Približne 200 ľudí sa mi teraz zdá bližších a pomaly sa začínam učiť kvantum cudzokrajne znejúcich mien. No poviem Vám, že je to výhoda mať meno Lucia ktoré je v rôznych obmenách známe po celom svete. Ľudia nemajú až taký problém si ho zapamätať. Presúvame sa do neďalekej budovy, na podujatie nazvané World student caffe kde už na nás čakajú rumunský študenti. Zažili sme nádherné dve hodiny pri káve v skupinách vytvorených z ľudí z celého sveta a postupne sme si porozprávali o tom ako to vyzerá v súčasnosti v našich krajinách. V mojej skupine som sa od Taliana dozvedela ako je to s talianskou mafiou, od Ukrajinca čo sa deje s plynom, Columbia porozprávala o dvoch pohľadoch krajiny na Hugo Chavez a mám prehľad o situácii v Rumunsku, Bulharsku, Bosne a Hercegovine, Brazílii a Španielsku. Ako náš Adam proaktívne povedal v interview pre Rumunskú televíziu, mnoho krajín má podobné problémy a práve takéto stretnutia by mohli priniesť riešenia, ktoré by si mohli krajiny osvojiť a pomohli by si nimi. Myslím si, že počuť o probléme z médií a od ľudí ktorý s týmito problémami žijú je veľký rozdiel. Som šťastná, že patrím medzi tú druhú skupinu ktorej názory nie sú podsúvané ale si ich môžem vytvoriť sama. Po WSC sme prešli k autobusom, ktoré nás z hlavného mesta odviezli do hotela na pobreží čierneho mora, kde sa bude odohrávať zvyšok konferencie. Hotel je perfektný. Podarilo sa nám ubytovať medzi prvými - wau. Deň hodnotím dosť pozitívne. Spoznala som kopec ľudí z celého sveta a mám kopec nových nápadov, ktoré si pomaly triedim v hlave.

... a tak ďalej, je toho naozaj veľmi veľa. Ak chcete vedieť ako vyzerá taká medzinárodná konferencia, všetky zaujímavé veci sú spísané deň po dni. Môj kompletný denník nájdete na novom prezidentskom blogu http://prezidentka.blogspot.com/ - je čerstvo vytvorený a je vo výstavbe.

Vaša Lucka

17 marca 2009

ODBILO 9:12 Netradične tradičná lokálna konferencia AIESEC



LOCAL COMMITTEE CONFERENCE


Bol piatok. Hodinová ručička odbila pol jedenástej, no na niektorých hodinách sa pozastavila. 9:12 . Začala sa konferencia na lokálnej pobočke organizácie AIESEC. Nebolo to prvýkrát, čo táto organizácia prijímala nás, nových členov a usporiadala pre nich konferenciu. Netradične sa však odohrávala na domácej pôde, v kancelárii, chodbách a zákutiach nitrianskej pobočky.

Keď sa raz pre niečo rozhodnete, už nikdy viac v tom nie ste sami. Vždy tu bude niečo, čo prekročí hranicu nášho „JA“ a zrazu sa objaví aj to ostatné. Aiesec je tu pre mladého človeka ako zázračný elixír.

Tím. Istota. Dôvera. Práve to je základom celej organizácie. Napriek netradičnému prostrediu sa organizátori konferencie vynašli. Začalo to hrami pod vedením Maya. Tieto hry slúžili na to, aby sme zistili, že musíme dôverovať aj iným, nielen sebe. Ak sme správne počítali, tak čisto nových účastníkov bolo na konferencii dovedna 6 (Zebra, Tiger, Krava, Slimáčik, Pelikán, Mamut) a veľkých zvierat, celá Noemová archa. Medzi ďalšie hry patrili napr. AIESEC-airlines,či prežiť on-line trapas, čím sme sa ľudsky zblížili a mohli sa pustiť do prednáškových blokov.

Neskôr sme sa ponorili do histórie sprevádzaní EL. Objavili sme počiatky toho, ako vznikol AIESEC. Boli nám prezentované jeho ciele, štruktúra a možnosti, ktoré nám ponúka. Tí skúsenejší sa s nami podelili o svoje zážitky, poznatky a skúsenosti počas AIESEC opportunities v podaní Jajky. Prasse nám ozrejmoval prezentačné metódy, vysvetlil nám čo robíme dobre a na čom by sme mohli v tejto oblasti popracovať, čo sme si v zápätí skúsili aj v praxi. Zodpovedali naše otázky a aby sme neprišli o atmosféru pravej konferencie, po celodennej námahe prišiel večer a začala zábava.

Sobota. Nový deň, nové zážitky a skúsenosti. Už vieme čo je AIESEC, aspoň predstavu už máme. Dôležité je vyskúšať si ako to všetko funguje. Rôzne oblasti, nejaká zodpovednosť, neznáme prostredie, nový ľudia... A čo teraz? To, že si raz na začiatku, neznamená, že tam musíš aj zostať. Musíš sa posunúť. My sme sa posunuli. Okrem úloh, ktoré sme ako „newies“ , tí noví, riešili, sme sa naučili ako prezentovať samých seba a ako si rozvrhnúť čas (ako keby ho vždy dostatok bolo).

Naša prvá konferencia sa niesla v duchu „Work hard, play hard“. Nielen, že sme sa veľa naučili, ale výborne sme sa aj zabavili. Cieľ organizátorov sa naplnil a my im ďakujeme za to, že sme mohli zažiť niečo tak úžasné, ako bola práve táto konferencia.

Ďakujeme. You guys. You are GREAT!!!

Táňa, Zuzka, Maroš & Peťka

16 marca 2009

Local Committee President


New passion, new charisma, new overview, new blood, new personality, new leader, new manager, new power,


New Local Committee President of AIESEC in Nitra for year 2009/2010

Lucia Richterová



Once upon a time all fullmembers of AIESEC Nitra were sitting in one common room, everybody waiting for our two candidates, for their speeches – Peter Števčať and Lucia Richterová. Two the most important people of the day 17.2.2009.

The whole process of elections was stressful, full of energy and thoughts, full of questions. We have heard nice vision of AIESEC Nitra, SWOT analyses, personal dreams of our candidates, personal defeats and at the end for sure favourite animal. All time long was balance between the candidates. For all of us are both candidates winners. Taking into consideration the time they have spend by fullfiling manifesto, by thinking about their speech, by talking to other people from local committee, by deciding for candidature.. YES, you are our LEADERS! But the official winner can be just one...

The winner is a twenty years old girl, who has already started her own business, who was working really hard last AIESEC term on the positon „vice-president of external realations“. She had passed throught lots of training connected with her positon, to her personal development. She knows how to lead people, how to motivate them and moreover she is still willing to became SOMEBODY, somebody who will be selfish and who will help others around.

Lucka: Striving for Excellence – this is my engine in everyday life, because I know that my potential is limited only by myself. Each day we can observe, how somebody break some world record, and I can do that. How?”

Who is Lucka in her own eyes?

“I am like a cooky who cooks her soup. In my kitchen I have vegetable, water, chicken, ... 1year ago I did use salt and paper. But now I know that without salt and paper is soup tasteless.

In general I am curious, hyperactive, friendly person, who still want know more and more and starving, because do not have new information. Sometimes I am stubborn, but only in my private life – in work I preferred open-minded thinking.

I use to be impatient which is connected with my hyperactivity and you have to trust me, when I say that it is very hard to stay calm in many situations.

I am ambitious and have a lot of dreams. I try to live my dream each single day and I can proudly say that I am successful. Sometimes, people are crazy because I am still talking about something and who do not know me think, that I am as proud princess. Spoiled and capricious, maybe a little but I have sweet heard for everybody who worth it and If I could, I would change the world. I hate jealous people and appreciate the honesty and justice.

I wanna support this young lady being as Local Committee President and i wish her lots of accomplished dreams, experiences, friends...developing her own potential.

Ivča – Ivana Janíková

Current Local Committee President

AIESEC Nitra

2008/2009